História karate na Slovensku
Vznik a rozvoj karate na Slovensku
(táto časť je spracovaná podľa: ČULENOVÁ, Eva: HANKO KAI. 40 rokov karate v Senici. Senica : Záhorské osvetové stredisko, 2014)
Tendencie rozvoja bojových umení sa, prirodzene, prejavili aj v stredoeurópskom kontexte, ktorý reagoval na ich príchod najmä zo západnej Európy, predovšetkým z Rakúska. V roku 1968 sa na Morave konalo spoločné česko-slovenské sústredenie džudistov, pričom rakúski džudisti predviedli aj ukážky z karate (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html). To prítomných zaujalo natoľko, že sa rozvinula idea založiť na Slovensku karatistickú základňu a rozvíjať vzdelanosť v tomto druhu bojových umení. Z toho dôvodu vznikol v Bratislave pod hlavičkou ČSM vysokoškolský záujmový krúžok karate, ktorý bol vedený Jánom Hrabinom, no základné poznatky o karate sem priniesol aj jeden z prvých trénerov krúžku rakúsky džudista, a zároveň karatista Hans Ellinger, ktorý chodil do Bratislavy trénovať vzácny džudistický štýl Shotokai. Krúžok mal 35 členov, medzi nich patrili napr. František Šebej, Vladimír Kopinič, Miroslav Cisár, Pavol Dubček, Peter Ondris a ďalší (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html).
V roku 1970 sa tento krúžok karate rozdelil na niekoľko menších základní. Najväčšou základňou bol krúžok karate pri CV SZM na Vysokej škole ekonomickej, ktorý viedol František Šebej. Jeho členskú základňu tvorilo asi 120 členov, medzi ktorých patrili aj Ladislav Klementis, Ján Penthor, Kováč, Grman, Aibek, Kindl a ďalší (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html).
Ďalší rozvoj karate na Slovensku bol poznamenaný návštevou Takedžiho Ogawu v roku 1971, vtedy dvadsaťsedemročného karatistu, nositeľom 3. danu z vetvy Godžu kai majstra Gogena Jamagučiho. Ogawa pochádza z Japonska a žije v Rakúsku. Na odporúčanie Ellingera bolo v Bratislave organizované sústredenie, na ktorom sa vyučovali základné techniky a kata zo štýlu Šotokan a Godžu-ryu (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html). Jeho ďalšia návšteva Bratislavy sa už konala v duchu skúšok, na záver ktorých získali prví slovenskí karatisti základné technické stupne. Tie ich predurčovali na ďalšie šírenie karate na Slovensku (porov.: https://khan-casta.ic.cz/files/historia_karate.html).
V nasledujúcom roku 1972 ustanovilo predsedníctvo Slovenského zväzu džuda Komisiu karate, ktorej predsedom sa stal Ing. Vladimír Kopinič. Táto komisia začala zakladať nové oddiely, pokračovala vydaním skúšobného poriadku, vymenovaním skúšobných komisárov a vydaním pravidiel športového zápasu. Na ustanovujúcej schôdzi 2. marca 1972 Komisia karate usporiadala prvé Majstrovstvá Slovenska juniorov a seniorov v kata. V priebehu tohto roku vznikli v Bratislave oddiely Slávia SVŠT (medzi jeho predstaviteľov patrili Cisár, Šimkovič), TJ Slávia Medik, ktorý viedli Kopinič a Ondris, Slávia Prírodovedec pod patronátom Františka Šebeja a Slovan Starý háj pod vedením Hrabinu a Divinca (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html).
V auguste1973 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie predstaviteľov českej a slovenskej Komisie karate Slovenského zväzu džuda, na ktorej bolo prijaté Uznesenie o koordinácii ďalšieho rozvoja karate v Československu. V októbri 1973 vznikol z Československého zväzu džuda Československý zväz džuda a karate ÚV ČSZTV, pričom bolo prezentované odporúčanie na vstup do EKU (Europan Karate Union; https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html). V tomto roku zá2roveň vznikol prvý mimobratislavský oddiel karate, a to TJ Slávia VŠLD Zvolen v Lučenci (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html).
V nasledujúcom období, v roku 1974, boli podané prihlášky do WUKO (World Union of Karate Organizations), a zároveň boli usporiadané prvé Majstrovstvá Slovenska v športovom zápase družstiev. Súčasne bol odštartovaný aj prvý ročník Slovenskej národnej ligy karate, ktorá taktiež pozostávala zo súťaží v športovom zápase (kumite). Rozvoj súťažného karate pokračoval aj v roku 1975 organizovaním prvých Majstrovstiev ČSSR v kumite, čím sa karate dostalo na úroveň celorepublikového športu. No hneď v nasledujúcom roku 1976 vplyvom rozporov medzi Komisiou karate ČSR a Komisiou karate SSR boli Majstrovstvá ČSSR zrušené. Navyše, po konferencii Zväzu džuda a karate UV ČSTV na jeseň 1974, na ktorom vplyvom slovenských delegátov z karate nebolo zvolené predsedníctvo spolu s predsedom, došlo k pozastaveniu celorepublikových aktivít. K ich obnoveniu sa dospelo až v roku 1984. Avšak aby sa pretekári z Československej socialistickej republiky dostali na oficiálne Majstrovstvá Európy, EKU zvláštnym povolením v roku 1979 umožnila prvý štart, a zároveň prvú medzinárodnú prezentáciou republikového karate (https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html). Prvými medailistami z Majstrovstiev Európy sa stali Tibor Mikuš, bronzový medailista v seniorskej kategórii do 80 kg, a Boris Mlsna, ktorý získal bronz v kategórii kumite dorastu. V tomto období sa na Slovensku dobudovala štruktúra krajských zväzov.
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v karatistickej verejnosti rezonovali myšlienky vytvoriť Zväz karate Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (ÚV ČSZTV) a Zväzu karate Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV). Rozpory medzi funkcionármi Komisie karate SSR však vytvoreniu zväzu zabránili, čoho následkom bol útlm činnosti v súťažiach karate v roku 1983. V roku 1983 však vznikol prvý okresný zväz karate v Senici. Negatívna situácia v slovenskom karate netrvala dlho a už v roku 1984 bola vytvorená Komisia karate pri Ústrednom výbore ČSZTV, ktorej predsedom sa stal Peter Švec. Pozitívom tohto kroku bolo obnovenie organizácie Majstrovstiev ČSSR, ktoré sa konali taktiež v roku 1984. Po dvoch rokoch (1986) sa však Švec vzdal funkcie a za predsedu Komisie karate ÚV ČSZTV bol zvolený Ing. Tibor Mikuš, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1987, kedy na toto miesto nastúpil MUDr. Martin Čulen. Pod jeho vedením sa začala kompletizovať štruktúra zväzových orgánov tak, že došlo ku vzniku dvadsiatich zväzov a troch komisií karate na okresnej úrovni. Idea vytvorenia samostatných zväzov karate však rezonovala aj v období na konci osemdesiatych rokov, preto po mnohých rokovaniach boli v roku 1988 vytvorené Zväz karate Slovenského Ústredného výboru ČSZTV, ktorému predsedal MUDr. Martin Čulen, a Zväz karate Ústredného výboru ČSZTV, za predsedu ktorého bol menovaný Oldřich Ohnút z Olomouca. V roku 1989 získal novovzniknutý zväz právo usporiadať Majstrovstvá Európy klubových družstiev. V tomto, pre slovenské karate veľmi úspešnom podujatí zvíťazil Slovšport Trnava, ktorý pracoval pod vedením Ing. Tibora Mikuša, a bronzovú medailu získal pod vedením Ing. Jána Lišku Rapid Bratislava.
Zväz karate SÚV ČSZTV sa v roku 1990 stal samostatným právnym subjektom a získal nový názov: Slovenský zväz karate a iných bojových umení (SZKaIBU), z ktorého sa však po nezhodách vo funkcionárskom prostredí odčlenil ďalší samostatný subjekt, a to Slovenská federácia karate (SFK).
Zástupcovia SZKaIBu spolu s predsedom MUDr. Martinom Čulenom sa v roku 1992 zúčastnili na kongrese WUKO v španielskej Granade, kde predložili akreditačný spis Ministerstva školstva a vedy SR a nasledujúci rok na kongrese WUKO v Alžíri za účasti MUDr. Čulena získal štatút trvalého člena.
V roku 1993 vznikla Slovak Goju-ryu Karate Do Goju-kai Association, ktorej zámerom bolo oficiálne prihlásenie Slovenska ku štýlu Godžu-ryu, a cieľom sa stalo úspešné šírenie Godžu-ryu v slovenských kluboch.
SFK sa pod vedením Ing. Ladislava Klementisa zasa stala členom World Karate Association (WKA) a v roku 1994 členom European Goju-ryu Karate Federation (EGKF), ktorú v tom čase viedol Fritz Nopl z Nemecka.
V tomto období sa československí rozhodcovia zúčastnili skúšok EKF a MUDr. Martinovi Čulenovi sa podarilo v Cardiffe úspešne absolvovať skúšky rozhodcu kata EKU. V britskom Birminghame vzápätí úspešne zložil skúšky na sudcu kumite, ktoré prebiehali počas Majstrovstiev Európy seniorov. Tým sa stal prvým rozhodcom EKU z bývalého východného bloku, držiteľom oboch licencií, pre kumite i pre kata.
Na základe diplomatických rokovaní a medzinárodných dohôd získal SZKaIBU oprávnenie 9. - 12. februára 1995 usporiadať Majstrovstvá Európy juniorov a kadetov, ktoré veľmi úspešne prebehli v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave. Po vzájomných vnútrozväzových dohodách bol na konferencii SZKaIBU v tom istom roku predložený návrh na zmenu názvu zväzu, ktorý bol po paralelnej zmene stanov premenovaný na Slovenský zväz karate (SZK).
Spolupráca SZK na medzinárodnej úrovni priniesla v roku 1994 nomináciu MUDr. Martina Čulena do Direktoriátu Svetovej federácie karate (WKF), výsledkom čoho bolo jeho zvolenie za člena tejto štruktúry. Tento proces prebehol na kongrese Svetovej federácie karate (World Karate Federation, WKF) v novembri v Kota Kinabalu v Malajzii, čo následne predstavovalo diplomatické zastúpenie Slovenska vo svetových organizáciách karate. V roku 1995 ho zvolili do Direktoriátu Európskej federácie karate (EKF) a Slovensko sa ocitlo aj v európskych orgánoch karate. Po opätovnom zvolení MUDr. Čulena za člena Direktoriátu Svetovej federácie karate (WKF) v Rio de Janeiro v Brazílii v roku 1996 bolo oficiálne schválené jeho trvalé členstvo v tejto najvyššej pozícii WKF.
SFK sa v roku 1996 stala členom International Traditional Karate Federation (ITKF) a v roku 1998 bola zvolená aj za participanta Slovenského Zväzu Kyokushin Karate, pričom následne zorganizovala Majstrovstvá Európy WKC.
Po nezhodách vo funkcionárskom prostredí došlo v roku 2002 k odčleneniu niektorých klubov a následnému založeniu Slovenskej federácie klubov karate (SFKK), za predsedu ktorej bol na ustanovujúcej konferencii zvolený MUDr. Martin Čulen, ktorý sa zároveň 8.10. 2002 vzdal funkcie predsedu SZK. SZK bolo načas vylúčené zo štruktúry WKF, no medzinárodný arbitrážny súd v Lausagne v roku 2002 uznal jeho práva a opäť bol prijatý do WKF ako jej právoplatný člen. Novým predsedom SZK sa stal Ing. Daniel Liška, ktorý úspešne vykonáva túto funkciu do dnešných čias. SZK v roku 2007 v Bratislave usporiadal Majstrovstvá Európy seniorov WKF (spracované podľa: https://www.karate-vranov.sk/historia_karate_na_slovensku.html; o súčasnom zložení Slovenského zväzu karate bližšie v kap. 4).
Určitým úspechom celosvetového karate bolo prijatie dekrétu Juanom Antoniom Samaranchom, predsedom Medzinárodného olympijského výboru, 23.12.1998 o oficiálnom zaradení WKF (World Karate Federation) ako adepta do štruktúry olympijských športov. 19. júla 2008 prebehlo v Bratislave zasadnutie valného zhromaždenia Slovenského olympijského výboru (SOV), na ktorom bol SZK prijatý do SOV (https://www.karate.sk/).
Karate
je v súčasnosti uznané Medzinárodným olympijským výborom a je zaradené do programu Olympijských hier. V roku 2020 má byť súčasťou olympijských hier, svojich prvých.